Začínala ako modelka a dokonca podľa nej vytvorili postavu do akčnej hry. Kariéru nádejnej Lary Croft však zavesila na klinec, aby sa mohla venovať svojej vášni – vegánskej kuchyni. Hoci pri svojich modelingových cestách kedysi ochutnala aj škorpióna, dnes jej jej strava úplne iná. A takisto aj knihy, ktoré vydáva. Na sociálnych sieťach má desaťtisíce sledovateľov a jej samovydavateľské počiny trhajú rebríčky predajnosti. Ako to dokázala?

Čo sa dozviete v rozhovore s Nikoletou Kováčovou?

  • prečo Nikoleta zamenila modeling za písanie blogu o vegánstve
  • či sociálne siete pomáhajú s predajom kníh
  • vďaka čomu podľa nej uspela jej crowfundingová kampaň na vydanie knihy Slovegán a namiesto očakávaných 8 000 eur sa jej podarilo na vydanie knihy získať cez 30 000 eur
  • aké marketingové rady radí autorom
  • či sa živí len samovydávaním svojich kníh
  • a na čo sa môžu čitatelia tešiť v pripravovanej knihe Slovegán 2

Nikoleta, práve v týchto dňoch vám vychádza už druhá kuchárska kniha s názvom Slovegán 2. Čo vás primälo zameniť kariéru modelky za kariéru content creatorky a autorky kuchárskych kníh?

Všetko sa vyvinulo prirodzene. Krátko predtým, ako som sa rozhodla skončiť s modelingom, som sa začala stravovať vegánsky. Vždy som písala vlastný blog, teraz sa jeho hlavnou témou stalo vegánstvo, lebo som sa sama o tému zaujímala a chcela sa o nej dozvedieť viac. Išla som teda za tým, čo mňa samú zaujímalo a bavilo. Odvtedy  prešlo už 7 rokov počas ktorých sa blog rozrástol. Nakoniec som sa odvážila vydať aj knihu. 

Už vaša prvá kniha Slovegán zaznamenala veľký úspech a dlho sa držala na popredných priečkach predajnosti u kníhkupcov. Dáte ďalším autorom marketingové tipy, ako takto významne uspieť už s prvotinou?

Najdôležitejší je podľa mňa samotný produkt – kniha. Sama som nikdy nechcela vydať “len” ďalšiu kuchársku knihu, s receptami, ktoré nájdete v desiatkach iných kníh. Roky som myšlienku vlastnej kuchárskej knihy odmietala, kým sme nemali koncept, ktorý by presvedčil aj mňa samú. Slovegán originálny koncept má – a práve to nám pomohlo so samotným marketingom. Dali sme si záležať na tom, aby kniha bola krásna vizuálne a aj obsahovo, aby bola výnimočná, originálna a relevantná. Náš cieľ bol vytvoriť predmet, ktorý budú ľudia chcieť vlastniť a ktorý v nich bude vzbudzovať emócie. Práve emócie sú podstata marketingu.

Máte veľkú základňu fanúšikov na sociálnych sieťach. Spolu vás na Instagrame, Facebooku a YouTube sleduje takmer 80 tisíc ľudí. Pomáhajú vám sociálne siete pri predaji kníh? 

Jednoznačne. Sociálne siete boli náš prvý a najdôležitejší marketingový kanál. Pomohli nám s crowdfundingom a určite aj s tým, aby sa kniha dostala do médií. Teraz pomáhajú aj s predpredajom Slovegán 2, ktorý prebieha cez náš vlastný eshop www.slovegan.sk. Mať za sebou skvelých fanúšikov, ktorí nášmu projektu veria je na nezaplatenie. Bez sociálnych sietí by to bolo určite náročnejšie, predpokladám že by sme museli investovať oveľa viac do platenej reklamy.

Na svoju prvú vegánsku kuchárku Slovegán ste robili crowdfunding. Vaša cieľová suma bola 8 000 €, vyzbierali ste však viac ako 30 000 €. Slovegán tak na Slovensku patrí medzi najúspešnejšie knižné crowdfundingové kampane vôbec. Čo považujete za kľúčový bod úspechu vašej kampane?

Ja osobne ten úspech pripisujem kombinácii produktu, ktorý vychádzal z pochopenia môjho publika na sociálnych sieťach, dobre cieleným marketingovým aktivitám a tomu, že sme sa snažili vytvoriť naozaj kvalitný produkt. Podarilo sa nám nájsť koncept, ktorý na inak veľmi kompetitívnom trhu kuchárskych kníh chýbal, to nám nakoniec pomohlo zaujať aj mainstreamové médiá, vďaka ktorým sa o knižke dozvedela aj širšia verejnosť mimo našej vegánskej “bubliny”. 

Pri crowdfundingu ešte chvíľu ostaneme. Čo vás ako autorku motivovalo ísť touto cestou? Nezvažovali ste vydanie knihy tradičnou cestou cez vydavateľstvo?

Zvažovali sme všetky cesty. Pôvodne sme chceli ísť čo najjednoduchšou cestou. Nechceli sme riešiť logistiku, sklady, kuriérov a distribúciu okolo. Nie je to málo práce, hlavne ak začínate od nuly. Nakoniec sme ale pochopili, že všetky tie problémy nám stoja za to, aby sme mohli mať pod kontrolou celý proces prípravy knihy. Chceli sme vytvoriť krásny prémiový produkt. Našou inšpiráciou boli krásne kuchárske knihy od známych šéfkuchárov, ktoré vydáva napríklad zahraničné vydavateľstvo Phaidon. Takéto knihy na Slovensku jednoducho nevznikajú. Sú drahé. Kuchárky Slovenských autorov sa predávajú za polovičné ceny, čo sa bohužiaľ veľakrát prejaví na výbere ich materiálov alebo dizajne. Nechcem krivdiť vydavateľstvám, ale neviem si úplne predstaviť, že by do prvoautora investovali toľko peňazí a dali nám voľnosť pripraviť takto kvalitnú knihu obalenú v plátne a vytlačenú na drahom ekologickom papieri. V neposlednom rade v neprospech vydavateľstva bol aj autorský honorár pre prvoautora, ktorý by mi možno nezaplatil ani investovaný rok času, suroviny a techniku na fotenie. Rozhodli sme teda risknúť to a knihu vydať na seba. Práve preto sme sa rozhodli aj pre financovanie crowdfundingom –  bol to pre nás test záujmu ľudí, či sa nám do toho oplatí investovať čas a aj naše peniaze. Rozhodnutie vydávať knihu na vlastné triko neľutujeme. Máme kompletnú kontrolu nad autorskými právami, cenou aj distribúciou – a to je z nás tá najväčšia výhoda. 

Radil vám niekto s prípravou kampane? Koľko času približne zabrala príprava na kampaň pred jej spustením a investovali ste niečo aj do platenej reklamy?

Rozprávali sme sa s viacerými ľuďmi, ktorí už mali sa sebou úspešné crowdfundingové kampane. Vďaka týmto rozhovorom sme pochopili, že crowdfunding nám peniaze sám o sebe nevyzbiera. Je to marketingová kampaň ako každá iná, musíte ju dôsledne pripraviť, prepočítať konverzné pomery jednotlivých kanálov, pripraviť komunikáciu… Priebežne sme sa na kampaň pripravovali od začiatku tvorenia knihy. Zvažovali sme, aký bude najlepší čas jej spustenia. Pred spustením sme potrebovali mať pripravenú obálku knihy aj nejaké zalomenie, natočiť zaujímavé video, pripraviť tlačové správy a osloviť relevantné média. Do platenej reklamy sme nakoniec neinvestovali skoro nič, bolo možno to pár desiatok eur. 

S vydávaním kuchárskych kníh vám pomáha váš priateľ Ján. Vo svojom článku detailne opísal, z čoho všetkého ste sa pri vydaní prvej knihy poučili. Sú aj tieto poučenia dôvodom, prečo ste pri druhej knihe už crowdfunding nerobili, alebo ste ho už jednoducho iba nepotrebovali?

Za ten rok sme sa toho o vydávaní a predaji kníh niečo naučili. Vďaka pozitívnym ohlasom na Slovegán 1 aj na pripravované pokračovanie sme sa rozhodli to risknúť a predpredaj spustiť na naše tričko. Oproti situácii pred rokom sme už mali funkčný eshop a kompletné zázemie na to, aby sme predpredaj zvládli aj sami. Crowdfunding tiež nie je úplne zadarmo, vždy je spojený s poplatkami pre platformu, na ktorej prebieha. Robiť predpredaj cez vlastný kanál je preto pre nás zaujímavejšie aj finančne. Pri prvej knihe, bez skúseností a kapitálu by sme ale postupovali znova úplne rovnako a spojili sa s nejakým crodwfundingovým portálom.

Pri druhej knihe Slovegán 2 ste spravili predpredaj cez vlastný e-shop. Prvých 150 kníh s podpisom ste predali za menej ako 10 minút a zákazníci vám zhodili web. Už počas prvého dňa ste predali 1000 kusov. Úžasné, gratulujeme. Považujete predpredaj cez vlastný e-shop za lepší ako crowdfunding? V čom je medzi nimi rozdiel? 

Ďakujeme. Veľmi nás to potešilo, lebo sme sa samozrejme obávali, že druhá kniha už nebude tak úspešná. Pri druhej knihe bolo pre nás výhodnejšie využiť vlastný e-shop. Aj crowdfundingové portály si berú percentá z vyzbieraných peňazí. Tento rok sme sa rozhodli spraviť len klasický predpredaj novej knihy priamo u nás. Stále sme potrebovali pripraviť predpredajovú kampaň. Teraz ale bolo jasné, že kniha vyjde, takže sme mohli predpredaj spustiť neskôr, aby ľudia nemuseli čakať na výsledný produkt príliš dlho.

Písal o vás magazín Forbes, Denník N, SME či Refresher. Vo svojej relácii Trochu inak vás spovedala Adela Vinczeová. Dnes už vás zrejme prestížne médiá oslovujú sami, no pre začínajúceho autora je dostať sa do médií dosť problém. Spomeniete si na svoje začiatky? Ako ste získavali prvé mediálne zmienky?

Vďaka zaujímavému produktu, príbehu a crowdfundingu nás niektoré média oslovovali samy. Tie, ktoré sa neozvali, sme oslovovali my. Pozreli sme sa na to, ktorý z redaktorov spracováva témy akými sú knihy, kultúra či startupy…  A snažili sme sa nakontaktovať priamo na týchto redaktorov, ktorých by rozhovor s nami zaujímal a chceli by ho spracovať. Pripravili sme si aj “press kit”, v ktorom boli všetky základné informácie, fotografie či pozvánka na krst. Aktívne sme teda písali novinárom alebo redakciám, úspech tohto prístupu častokrát prekvapil aj nás. 

Varenie, písanie a fotenie receptov je plne vo vašej réžii. A čo grafika a sadzba knihy? Tú nechávate na externistov?

Pri grafike spolupracujeme so štúdiom Hungry, ktoré dalo našej predstave o dizajne knihy krásnu skutočnú podobu. Od začiatku sme vedeli, že chceme pracovať s plátnom, ideálne modrým a evokovať modrotlač. A nakoniec sme sa presne k takejto obálke aj dostali. V zalamovaní a výbere fontov sme nechali tiež plnú dôveru a voľnú ruku štúdiu Hungry, nakoľko sme v tejto oblasti jasnú predstavu ako pri obálke nemali. Vedeli sme, aký by kniha mala evokovať pocit, a sme radi, že sa to podarilo aj zrealizovať. Mať okolo seba takto šikovných ľudí prípravu knihy naozaj uľahčuje. 

Pre svoje knihy ste si vybrali netradičné materiály – sú viazané v plátne a vytlačené na špeciálnom ekologickom papieri. Čo vás viedlo k takýmto voľbám a ako ste hľadali dodávateľov? Ak to nie je tajomstvo, aké percento z ceny knihy približne tvoria produkčné náklady?

Keďže témou knihy je slovenská kuchyňa, chceli sme vychádzať aj z dizajnu Slovenských kuchárskych kníh, ktoré sa v minulosti viazali do plátna. Doma stále máme učebnice a kuchárske knihy z ktorých sa učil variť môj otec – častokrát sú viazané v plátne. Takže tie boli inšpiráciou. Plátno je krásny materiál, veľmi príjemný na dotyk a úplne sme sa doň zamilovali. Výber plátna nám komplikoval proces výroby – kým sme našli tlačiareň, ktorá by sa odvážila do neho robiť pomerne komplikovanú ražbu, minimálne štyri nás odmietli. Naša predstava ale bola jasná a nechceli sme robiť kompromis. Keďže ma zaujíma aj ekológia, chcela som na tlač použiť papier, ktorý je vyrobený s ohľadom na životné prostredie. Nakoniec nás oslovila značka Fedrigoni, v ktorej pracujú rovnako zmýšľajúci ľudia. Okrem toho, že majú širokú ponuku veľmi kvalitného papiera, ich papiere sú aj certifikované (FSC – Forest Stewardship Council). Veľmi rýchlo sme sa dohodli na spolupráci, bolo to jedno z najlepších rozhodnutí. Všetky tieto rozhodnutie samozrejme mali vplyv aj na celkovú výšku produkčných nákladov, vďaka tomu že knihu vydávame a distribuujeme sami zas ale ušetríme na iných miestach.

Musí podľa vás kniha kvôli marketingu na sociálnych sieťach vyzerať dobre? A trošku kontroverzná podotázka – čo jej autor? 

Mať fotogenický produkt, je určite veľká výhoda pri akejkoľvek forme marketingu. Aj keď sa hovorí, že netreba súdiť knihu podľa obalu, dobrý obal je dôležitý. Pri sociálnych sieťach nejde len o to, aby kniha vyzerala dobre na našich postoch, ale aby ju aj zákazníci radi odfotili a šírili aj na svojich profiloch. Pomáha to šíreniu knihy cez “word of mouth” alebo “screen of instagram”. Naši zákazníci radi odfotia knihu hneď ako im ju prinesie kuriér. Je to skvelá pridaná reklama. Ak ide o autora, tak si myslím že pri kuchárkach a mnohých ďalších knihách nemusí byť autor “modelka”. Možno ak ide o knihu o cvičení a budovaní svalstva, tak na tom záleží viac. Autor by skor mal mať charizmu a vystupovanie, aby vedel o knihe pútavo rozprávať – či už online alebo naživo. Príjemný vzhľad nie je na škodu, ale aspoň ja verím, že pri knihách o vzhľad autora až tak nejde. Je to skôr o autenticite a charizme. 

Viete dať začínajúcim autorom tipy na marketingové aktivity, ktoré si vyžadujú minimálnu investíciu?

Najlepší marketing je spokojný zákazník, ktorý vašu knihu odporučí ďalej. Venujte preto energiu tomu, aby ste vytvorili naozaj kvalitný produkt. Nič nestojí ani oslovovanie novinárov a médií. Niektoré si už za články s odkazom na produkt pýtajú peniaze, ak je ale váš produkt zaujímavý, pôjde to aj bez toho. Zadarmo je aj tvorenie o obsahu na sociálnych sieťach, kde sa človek môže priblížiť k svojej cieľovej skupine. Vytvoriť fungujúci instagram a obsah naň je skôr časová investícia.

Ak by ste sa po vašich doterajších skúsenostiach so selfpublishingom mali znovu rozhodnúť, či idete cestou samovydania, alebo tradičného vydavateľstva, ako by ste sa rozhodli?

Keďže aj druhú knihu vydávam sama, je to asi jasné. Nič by som nezmenila a zostávam verná selfpublishingu. Je veľmi príjemné mať vydávanie vlastných kníh ako biznis, je to hlbšia skúsenosť ako knihy len písať a neriešiť celý ich “život”. Odporúčam to každému autorovi, ktorý má čas sa tomu venovať naplno. V neposlednom rade vám ako autorovi pri selfpublishingu ostáva kompletná kontrola nad businessom – vlastníte autorské práva, kontrolujete cenu a distribúciu vášho produktu.

Venujete sa vegánstvu, čo je na Slovensku ešte stále pomerne polarizačná téma. V duchu hesla „aj negatívna reklama je reklama“, pomohol vám prípadný hejt od mäsožravcov v marketingu kníh?

Nestretli sme sa s hejtom, ktorý by bol od niekoho tak veľkého alebo by ho bolo tak veľa, aby sme vedeli posúdiť, či to nejak pomohlo. Chceli sme ale poslať kuchárku aj chalanom do Zomri, ktorí stále hejtujú vegánske jedlá, len nám doposiaľ neposlali adresu. Taký hejt od nich by nás potešil, sme fanúšikovia ich práce. 

Dá sa v našich končinách uživiť samovydávaním kuchárskych kníh, alebo máte ešte aj inú prácu? 

V mojom prípade sa dokážem samovydávaním aj uživiť. Ale sama mám aj inú prácu, v ktorej som pracovala ešte pred knihou, a blog, ktorý je tiež zdrojom príjmu. Podarilo sa nám za rok predať asi 10 000 kníh, čo je na slovenský trh veľké množstvo a úspech. Nie každá kniha a samovydavateľ však na takéto čísla dosiahnu. Živiť sa na Slovensku vydávaním alebo písaním kníh je ťažká úloha, ak to ale niekto dosiahnuť chce, väčšiu šancu má ako samovydavateľ.

Ak by chcel niekto z našich čitateľov vydať kuchársku knihu a ešte nemá žiadny followership, s čím by ste mu poradili začať? 

Je dôležité, nejako sa zapísať do povedomia. Ak je niekto profesionálny kuchár a varí v dobrých reštauráciách, niekedy stačí aj to. Takže mať za sebou vyhlásenú reštauráciu a kariéru sa ráta. Pomáhajú aj kuchárske “reality show”, ak má niekto na to odvahu. A inak sa to dá nahradiť vyhláseným blogom. Takže by som odporúčala, čo najskôr začať s blogom alebo videami – podľa toho čo je človeku najbližšie. Zdieľanie receptov a pohybovanie sa vo svete varenia je základ. Človek si otestuje recepty na ľuďoch a dostane cenný feedback na zlepšenie aj motiváciu vydať knihu, ak ľudia budú recepty milovať. Začiatok je skrátka dávať ľuďom veľa inšpirácie a receptov zadarmo, v konečnom dôsledku sa to vyplatí. 

Na svete sú už Slovegán a čoskoro aj Slovegán 2, na čo sa môžeme od vás tešiť v budúcnosti?

Máme veľa nápadov a plánov. Niektoré sa aj kvoli korone odložili – napríklad výroba špeciálneho Slovegán merchu. Chceli by sme sa dostať aj do Českých kníhkupectiev alebo pripraviť anglický preklad. Pri anglickom preklade už zvažujeme spojenie so zahraničným vydavateľom, keďže celosvetový predaj a distribúcia je už trochu iná liga. Máme pár favoritov, s ktorými by sme sa o týchto možnostiach radi porozprávali, uvidíme či sa budú chcieť rozprávať aj oni s nami 🙂  Tieto veci budeme riešiť asi počas budúceho roku. A popritom pracovať na ďalších našich nápadoch, ktoré ešte nechceme prezrádzať. 

Nikolete ďakujeme za rozhovor 🙂

Categories: Rozhovory

Ivica Ďuricová

Svoju prvú rozprávku napísala ako 7-ročná. S písaním profesionálne začala v roku 2010 ako copywriterka. Krátko potom vydala svoju prvú knihu a dodnes ich vyšlo už päť, nielen v slovenčine, ale aj v češtine a angličtine. Píše hlavne romantiku, mystery a biznisové knihy. Väčšinu kníh si vydáva sama ako selfpublisher.

0 Comments

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *