Vladimíra Šebová Odkiaľ spisovatelia čerpajú inšpiráciu? To je najčastejšia otázka, s ktorou sa stretáva každý autor. Skrýva sa nápad na dobrú knihu kdesi v temných zákutiach, alebo je inšpirácia prítomná v každodennom živote? Spýtali sme sa slovenských spisovateľov a spisovateliek.
Chcete napísať knihu a neviete, odkiaľ čerpať inšpiráciu? Niektorí umelci vďačia povestnej múze, iní hľadajú nápady v bežnom živote.
Pozrime sa na to, odkiaľ čerpajú inšpiráciu slovenskí autori a autorky.
Najlepšie príbehy píše život sám
Mnohí autori radi čerpajú zo svojho vlastného života, či diania okolo seba. Zážitky a skúsenosti vedia byť plodným miestom, kde môžete hľadať nápad pre svoju novú knihu.
Nápady pre svoje knihy čerpá z reality i Simona Rošková, autorka kníh Vzala si mi všetko, Nechcem počuť tvoj plač a novinky Po dnešnej noci mi nevolaj.
„Všetky moje knihy sú poskladané z reálnych čriepkov života a dotvorené mojou fantáziou. Život píše príbehy, ktoré sú niekedy až príliš kruté a tvrdé. Som dobrý poslucháč a v mojom okolí sa pohybuje množstvo ľudí so zaujímavými osudmi.
Môj tretí román Po dnešnej noci mi nevolaj má tiež reálny základ. Inšpiráciu som našla v mne blízkej osobe, ktorá sa mi zdôverila so svojím neľahkým životom. Niektoré pasáže sú naozaj odžité a iné vyrozprávané jej kamarátkou.“
Inšpiráciou pre príbeh môžu byť i tí najbližší, s ktorými zdieľame svoj domov. Knižná séria Život Adama od Petra Opeta, ktorá sa teší už štyrom častiam, bola inšpirovaná práve autorovým synom.
fotograf: Peter Spurný
„Môj knižný hrdina sa v reálnom živote zjavil najprv v pôrodnici. Aj keď som bol pri tom, v tej chvíli som netušil, že raz budem spisovateľom a že tento človiečik, prvorodený syn Adam, sa stane predlohou a náplňou kníh.
Jeho predčasná puberta skrížená s nedostatkom rodičovských skúseností a mierna zásoba literárneho talentu vytvorila výbušnú zmes. Tá explodovala do štyroch kníh Život Adama, v ktorých čitateľ môže sledovať autentický vývoj a prerod jedného konkrétneho chlapca od piataka po ôsmaka na základnej škole.“
Reálne dialógy vďaka ľuďom v okolí
Ak máte pocit, že dialóg vo vašej knihe je príliš strohý a nereálny, inšpirujte sa okolím. Svojím okolím sa rád inšpiruje aj autor thrillerov Juraj Thal, ktorého môžete poznať vďaka napínavým knihám Nenávisť, Nôž či Dom na kopci.
„Čo sa týka mojich inšpirácií, tak najväčší podiel na nej majú ľudia. Pracujem s ľuďmi, stretávam sa s ľuďmi, všímam si ich správanie, spôsob vyjadrovania sa, reč i mimiku. Ak ma niečo zaujme, buď si to zapamätám, alebo zapíšem. Potom sa ich vlastnosti snažím interpretovať do literárnych postáv. A práve tým moje postavy dostávajú veľmi ľudské a reálne črty. To sa, samozrejme, týka aj dialógov. Píšem ich jednoducho, ako zo života, lebo zo života sú odpozorované, aby sa čo najviac približovali skutočnosti a nepôsobili umelo. Pretože čo dokáže zabiť príbeh, nech je už akokoľvek dobre napísaný, sú neprirodzené dialógy, pri ktorých si čitateľ povie: „Ale veď takto sa ľudia bežne medzi sebou nerozprávajú.“.
Pri písaní knihy Nôž som kompletne čerpal zo svojho okolia. Každá postava, ktorá sa ocitla v príbehu, vychádza zo skutočnej osoby, stačilo im len zmeniť mená. Správanie a celkový prejav som sa snažil opísať čo najvernejšie. V románoch Nenávisť a Dom na kopci, v ktorých síce figurujú fiktívne postavy, dostali však črty skutočných ľudí.
Dosť podstatnou inšpiráciou je pre mňa aj okolie miesta, kde bývam. Neďaleké tribečské lesy a dediny priam ponúkajú lokality na napínavé príbehy. A bolo by hriech nezahrnúť ich do mojich románov. Charaktery niektorých ľudí v malých obciach doslova navádzajú na to, aby nezostali nepovšimnuté. Primárne však, a z istých dôvodov, zasadzujem väčšinu dejových línií do Nitry.“
Príbeh tvorí postava
Vajce či sliepka? Príbeh či postava? Čo príde prvé? Lina Franková, autorka kníh Maj pekný deň a novinky Hadí zámok rada začína svoju tvorbu práve s postavou, do ktorej sa potrebuje zamilovať.
„Je to možno zvláštne, ale prvé, čo mi obvykle napadne je to, ako bude vyzerať hlavná postava. Väčšinou ide o krátky záblesk, náhlu víziu – zrazu vidím akéhosi človeka, s ktorým sa práve niečo deje. Keďže mávam veľmi živé sny, ktoré si pamätám, niekedy ho moje podvedomie dostane na povrch práve vtedy, keď spím. Okolo tejto postavy si potom utkám celý príbeh. Ako taký pavúčik sieť :), doslova si ho po častiach skladám okolo hlavného hrdinu.
Dobrý príklad je gróf von Barevanson, moderný aristokrat, hrdina mojej najčerstvejšej knihy Hadí zámok. Spomínam si, ako ma vždy fascinovali oči mojej spoluautorky kuchárskych kníh (a skvelej kamošky) Barborky, pretože jej oči sú úplne čierne, sotva v nich vidíte zrenice. Jedného dňa mi napadlo, aké by bolo zaujímavé hľadieť do očí mužovi s čierno čiernymi očami. A vtedy to prišlo. Hovorí sa, že čiernookí sú vládcovia. Určite teda musí byť silný, možno až nebezpečný, vravela som si.
A zrazu mi prešla mysľou konkrétna situácia – vysoký, charizmatický muž s ónyxovými očami, trochu znepokojivý svojim temným pohľadom, a po jeho boku verný vlkodav, obaja na polnočnej prechádzke kríkovým labyrintom. Ten krátky záblesk ma doslova opantal a už to išlo. Mala som svojho hrdinu, svojho grófa, ktorý sa mi natoľko zapáčil, že nasledovali ďalšie ukradnuté okamihy z jeho fiktívneho života, ktoré napokon viedli k napísaniu celistvej osnovy ku knihe.
A takto to mám v podstate vždy. Najprv si ma musí nájsť hlavná postava (áno, ona mňa) a ja sa do nej šialene zamilujem:).“
Výzor hlavnej postavy bol tiež jednou ž inšpirácií Michaely Zamari, autorky série Šéf môjho šéfa, odbornej knihy Zákulise samovydávania a novinky Krízový plán.
„Bude to znieť ako klišé, ale ja čerpám inšpiráciu úplne zo všetkého. Raz je to zážitok či príbeh niekoho druhého, inokedy to býva jedna veta, alebo pocit. V prvej trojke zatiaľ vedú plné pery – vďaka nim vznikla postava Tomasa Leroya v mojom debute Šéf môjho šéfa, potom sen spojený so zážitkami z Malajzie – po prebudení som počas nasledujúcich dní napísala polovicu knihy, a najnovšie som vydala knihu Krízový plán, ktorá vznikla na základe mojej vlastnej životnej skúsenosti.
Kvôli samovydávaniu kníh popri práci som si zažila obdobie, keď som musela siahnuť na vlastné finančné aj psychické dno ako hlavná hrdinka tejto knihy. A z ostatnej inšpirácie získanej za posledné roky môžem napísať ďalších minimálne 10 kníh. Už len keby toho času bolo aspoň spolovice toľko, koľko je inšpiracie. :))“
Nápady môžu prísť i v snoch
Nie je žiadnym tajomstvom, že nápady môžu prísť i v podobne snov. Sám Stephen King vďačí nápadom na niektoré svoje bestsellery pár dobrým „šlofíkom.“
Snívajúca myseľ dokáže vytvoriť nápady, ktoré by nám možno za bdelého dňa nenapadli. Inšpirácia prichádza v snoch i k Majke Danihelovej, autorke fantasy série Kronika strateného impéria.
„Inšpirácia na postavy, zápletky a dialógy ku mne prichádza hlavne v snoch. Občas ich mávam také živé, že sa ani poriadne nevyspím. Keďže moja séria Kronika strateného impéria je fantasy, z vlastných zážitkov som veľmi nečerpala, a pokiaľ áno, tak skôr podvedome. Vždy ma však fascinovali symbolické miesta, rôzne tajomné stavby, komplexy a zrúcaniny. Toto som čiastočne zapracovala do deja. Pri niektorých veciach som sa opierala o fakty, ale často som ich dopĺňala svojimi nápadmi. Taktiež sa v sérii venujem mytológii, aj keď pri prvej časti (V znamení ametystu), to nie je až také očividné ako v ďalších dieloch.
Celkovo mám rada vymýšľanie vlastných miest, svetov, postáv, čiže aj pri písaní príbehu bez fantasy prvkov využívam čo najviac z vlastnej fantázie. A pokiaľ ma práve nekope múza a zaseknem sa alebo neviem vyriešiť nejaký problém, idem počúvať hudbu, čítať knihy či pozerať seriály. Nerozmýšľam nad svojím príbehom a vtedy mi veľakrát zrazu napadne riešenie.“
Občas inšpirácia príde náhodou
Všetci to poznáme – kurzor bliká a bliká, no slová neprichádzajú. Predovšetkým keď máte pevný deadline od vydavateľstva či tlačiarne, je to viac ako nepríjemné.
Zatiaľ čo niekedy priam prahneme po nápadoch, ktoré nechcú prísť, inokedy k nám zavíta inšpirácia náhodne. Podobne to má i Nina Protušová, autorka kníh Čierna schránka a Mira.
„Niekedy ma samu prekvapí, z akých náhodných situácií moja myseľ vyvodí príbeh. Čierna Schránka by napríklad nikdy nevznikla, keby som náhodou nenatrafila na článok o lucídnych snoch. Takéto živé sny som totiž z času na čas mávala a myslela som si, že sú predzvesťou toho, že sa u mňa objavia superschopnosti.
Keď som však zistila, že sú úplne bežné, rozhodla som sa písať o svete, kde lucídne sny fungujú podľa mojich pravidiel. Inšpiráciu na postavu Miry som získala v čase, kedy som si zvykala na množstvo nových vecí – nová škola, nové bývanie, nové príležitosti, ale aj starosti. Mala som pocit, že zo dňa na deň v mojom živote nastali obrovské zmeny a ja som nezastihla ten moment, keď sa misky váh prevážili. Tieto pocity vytvorili základ pre Miru a jej začínajúcu paranoju.“
Nápad na dobrú knihu môže prísť odvšadiaľ. Stačí sa mu len otvoriť a potom si sadnúť za klávesnicu.
Nezabudnite si pozrieť náš livestream o Inšpirácii a začiatkoch na instagrame:
Za poskytnuté informácie a fotografie ďakujeme autorom.
