8 archetypov postáv + koľko hráčov potrebuje príbeh?

Protagonista a antagonista. Teda hrdina a záporak. Dvojica, ktorú pozná každý čitateľ i autor. Ktoré ďalšie postavy v príbehu nemali chýbať?

Jedna z častých otázok začínajúcich autorov je:

Koľko postáv má byť v príbehu?

Síce žiadne presne stanovené pravidlá o počte postáv v príbehu neexistujú, predsalen pre vás máme zopár rád, vďaka ktorým si rozmyslíte, či máte v príbehu postáv málo, alebo naopak veľa.

Ešte predtým, než začneme, povedzme si niekoľko dôležitých tipov, na ktoré by ste mali myslieť pri tvorbe postáv:

• Každá postava musí mať v príbehu cieľ.
• Pokiaľ postava nemá cieľ, je zbytočná a treba ju z príbehu odstrániť.
• Každá postava by mala mať odlišný cieľ od ostatných postáv. Ideálne, ak sa tieto ciele krížia navzájom (Skvelým príkladom je Vrania šestka od Leigh Bardugo, keď sa šesť vyvrheľov snaží vyslobodiť väzňa, no každá postava s ním má iné plány – len si predstavte, že zatiaľ čo váš milovaný chce niekoho zachrániť kvôli pár miliónov kruge, vy chcete dotyčnému podrezať hrdlo 🙂 Tomu sa povie silný konflikt.)

Postavy slúžia v príbehu na to, aby dej posúvali vpred a aby vytvorili dynamiku. Nemali by byť v príbehu len preto, že sa nám jednoducho páčia, aby povedali niečo vtipné, alebo aby sme vyplnili dej scénami.

Postavy v príbehu musia zohrávať určitú úlohu

Každý príbeh si vyžaduje odlišný počet postáv. Ak píšete krátku poviedku, zahráte ju so zopár postavami, no pre trojdielny fantasy príbeh zrejme budete potrebovať i zopár desiatok odlišných postáv. Ako ich od seba rozlíšiť? A aké úlohy majú postavy zohrávať?

Pomôcť vám môžu archetypy postáv.

Archetyp je akýsi mentálny rámec postavy, jej cieľov, motivácií a konania. Archetyp dokážeme spätne dohľadať v mýtoch, legendách a rozprávkach. Napríklad taký mentor je veľmi známy archetypt, ktorý ste si v príbehoch isto všimli.

Je mnoho rozličných archetypov, ktoré môžete vo svojom príbehu použiť (a my ich na O písani.sk budeme preberať). Dnes by som sa rada zamerala na niekoľko typických archetypov + jeden špeciálny, ktorý vytvorila Dramatica.com.

Pozrime sa spolu na 8 najdôležitejších archetypov postáv

Protagonista

V centre príbehu stojí hlavná postava, hrdina – teda protagonista. Protagonista posúva dej vpred a bez neho príbeh nemôže existovať. Má cieľ, ktorý chce dosiahnuť. Je to Harry, Kaz, Katniss, Sherlock.

Protagonista je proaktívny a koná. Situácie sa mu len tak samé nedejú, ale naopak, on robí rozhodnutia a rozhoduje o ďalšom vývoji deja.

Bez hlavného hrdinu by nebol žiadny príbeh, žiadny dej, žiadna kniha. Žiadny dôvod sadnúť si za klávesnicu, žiadny dôvod usadiť sa pohodlne do kresla a začítať sa do skvelého príbehu.

Protagonista je bez váhania tá najdôležitejšia postava v príbehu. No v jeho tieni sa čosi skrýva…

Antagonista

Antagonista, teda záporák. Antagonista je postava, ktorá na pľac prichádza za dunivého bubnovania a blýskajúcich sa bleskov v pozadí. Je to Darth Vader, Impérium, Voldemort, Moriarty, Prezident Snow.

V niektorých príbehoch, napríklad detektívkach, netušíte, kto je „Ten Zlý“, zatiaľ čo v iných príbehoch príde záporák s veľkým treskom. Záleží na vás, aký príbeh píšete a ako Antagonistu uvediete na scénu.

Antagonista sa usiluje prekaziť Protagonistovi dosiahnutie cieľa. Občas prekážku vyslovene vytvorí, inokedy sa hrdinovi jednoducho postaví do cesty. Je šikovný, rozumný, často omnoho schopnejší než Protagonista a ovplýva schopnosťami, o ktorých sa Protagonistovi ani nesnívalo. Dobrého záporáka si často čitatelia obľúbia viac, než dobrého hrdinu 🙂 Ehm, Loki.

Antagonista nemusí byť vždy postava v ľudskej forme – občas to môže byť myšlienka, miesto, situácia, dokonca zviera – napríklad niekoľko tonový tyranosaurus rex v Jurskom parku je celkom nepríjemný Antagonista.

Pri duálnych postavách môže byť dokonca Antagonista druhou Protagonistovou tvárou – napríklad v príbehu Doktor Jekyll a Pán Hyde od Roberta Louisa Stevensona. Rovnako v príbehu Portrét Doriana Graya je Antagonistom samotný portrét, teda Dorian.

Protagonista a Antagonista sú najdôležitešie postavy v príbehu a pozná ich azda každý. Stoja na opačných stranách a sú si protichodnými silami. Spoločne tvoria takzvaný dynamický pár. Tam, kde sa Protagonista snaží niečo vyriešiť, Antagonista mu v tom bráni.

Pomocník vs. Skeptik

Protagonista má však výhodu. Nie je na to sám. Čím by bol hlavný hrdina bez verného pomocníka?

Povedzme si to otvorene a úprimne – Frodo by sa bez Sama nedostal ani po okraj Kraja. Áno, každý hrdina potrebuje svojho Pomocníka. Pomocník hrdinu sprevádza, podporuje ho a často ho navedie späť na správne chodníčky, z ktorých zišiel. Pretože to sa hrdinom stáva.

Pomocník je často blízky priateľ, ktorý hlavnému hrdinovi stojí po boku, nech sa deje čokoľvek. Keď budete písať príbeh, zrejme to bude jedna z prvých vedľajších postáv, ktoré budete tvoriť.

Oproti Pomocníkovi stojí Skeptik. Skeptik nie je negatívna či škodlivá postava, len jednoducho vidí veci no… skepticky. Často vŕta do Protagonistových plánov a nápadov a vidí v situáciách skôr problémy ako riešenia. Skeptik vie byť skvelou postavou, ktorá čitateľovi dodá pocit, že nie všetky nápady musia vyjsť ružovo. Pretože oni často nevyjdu.

Pomocník a Skeptik sú ďalším dynamickým párom deja. Dopĺňajú ich ďalšie dva dynamické páry a zvyšné štyri dramatické archetypy.

Emócia vs. Rozum

Emócia a Rozum. Zatiaľ čo postava Emócie je často vedená pocitmi, jednoduchšie sa nadchne či nahnevá, postava Rozumu je pokojná a robí rozhodnutia na základe logiky. Emócia je plná života, je hnaná pocitmi a srdcom, je často nesústredená, no zároveň je veľmi empatická.

Naopak postava Rozumu môže byť občas až chladná. Je organizovaná a zacielená a často prichádza s plánmi. Dokáže si spočítať dve a dve a vie, ktoré rozhodnutia budú mať aké výsledky. Bohužiaľ, nie vždy získa v príbehu podporu ďalších postáv.

Emócia a Rozum tvoria ďalší dynamický pár. Ak v príbehu vznikne určitý konflikt, vložte do situácie tieto dve postavy. Pre mňa osobne je to občas až zábavné sledovať odlišné myslenie dvoch postáv.

Treba podotknúť, že žiadna z postáv Emócie alebo Rozumu nie je lepšia či horšia. Jedna nemá pravdu nad druhou. Dopĺňajú iba príbeh o odlišné uhly pohľadu. Obe tieto postavy predstavujú naše ľudské myslenie a schopnosť vidieť veci viac cez city alebo cez logiku.

Ochranca vs. Záškodník

Zostáva nám posledný dynamický pár a posledné dva najobľúbenejšie archetypy, ktoré môžete do svojho príbehu použiť. Začnem tou, ktorú som už načrtla a ktorú isto poznáte.

Ochranca, mentor, radca. Áno, každý hrdina potrebuje niekoho, komu sa skryje pod ochranné krídlo. Je to Dumbledore, Gandalf, Hagrid, Yoda. Ochranca má často funkciu uvedenia Protagonisty z Normálneho sveta do Špeciálneho sveta (o tom niekedy nabudúce).

Ochranca radí a pomáha. Je to „Ten, ktorý vie“. Je pomocnou rukou, keď hrdina nevládze. Dajte si však pozor na to, aby Ochranca neprišiel doslova vždy, keď bude mať hrdina na krajíčku, aby sa jeho záchrana nestala deus ex machina – teda v skratke zajac z klobúka, kedy riešenie len tak spadne z neba (koľkorát orly zachránili Gandalfa len tak sčista jasna??:-)). Ochranca má v príbehu často určitú veľkú víziu, prípadne predstavuje morálnu stránku príbehu.

Zostáva nám posledná postava. Je to jedna z mojich najobľúbenejších, ktorú ste si isto už v príbehoch všimli, no možno sa nad ňou úplne nezamysleli. Zároveň je to archetyp, ktorý špeciálne vykreslila Dramaticapedia.com

Záškodník. Táto postava nie je vyslovene záporná, avšak má na Protagonistu negatívny vplyv – zdržuje ho od cieľa. Často celkom neúmyselne nabáda hrdinu, aby zišiel z cesty a „Jednoducho nechal ten cieľ plávať.“

Záškodník ponúka akúsi cestu von. Vytvára rozptýlenie, pokušenie či Protagonistu zdržuje. Záškodník si dokonca myslí, že hrdinu zachraňuje od problémov súvisiacich s dosiahnutím cieľa. Občas je Záškodník po boku Protagonistu, občas po boku Antagonistu – záleží od príbehu.

Ak by sme si príbeh knihy prirovnali k ľudskej mysli, ktorá sa snaží vyriešiť nejaký problém (kde Protagonista chce riešiť, Antagonista chce škodiť, Emócia dodáva citové dôvody a Rozum tie logické), Záškodník by bola prokrastinácia, lenivosť, rozptýlenie, rozmar…

Takto teda vyzerajú dynamické páry:

Pozrime sa na týchto 8 archetypov v Harrym Potterovi:

• Protagonista – Harry
• Antagonista – Voldemort, Draco
• Pomocník – Hermiona
• Skeptik – Ron
• Rozum – Hermiona
• Emócia – Ron
• Ochranca – Hagrid, Dumbledore, zrejme i samotný Rokfort
• Záškodník – Dursleyovci – zrdržujú Harryho od jeho čarodejníckeho života a radšej by si priali, aby bol „normálny“

Týchto osem archetypov následne môžeme deliť na dva tímy – Šoféri a Pasažieri

Šoférmi sú Protagonista a Antagonista, Ochranca a Záškodník. Tieto štyri archetypy posúvaju dej vopred. Oni sú hlavnými motormi diania. Bez nich by žiaden príbeh neexistoval.

Pasažiermi sú Emócia a Rozum, Pomocník a Skeptik. Pasažieri ovplyvňujú Protagonistu, avšak v deji sa predovšetkým vezú na zadných sedadlách. Pri tvorbe deja týchto postáv by ste mali myslieť na to, že ak by nebolo Šoférov, Pasažieri by prakticky nemali čo robiť v deji – bez Harryho by Hermiona nebojovala s trolom a Ron by neriešil, prečo sa jeho potkan dožil toľko rokov a nemá pazúr.

Pridajte sa k nám

Prihláste sa k odberu noviniek a získajte exkluzívny obsah o písaní a vydávaní kníh

Súhlasím s Podmienkami spracovania osobných údajov

Leave this field empty if you’re human:

Možno sa teraz pýtate: znamená to, že môj príbeh má mať osem postáv?

Nie. Týchto osem archetypov môže v sebe niesť viacero postáv. Rovnako jedna postava môže mať viacero archetypov – napríklad Pomocník + Emócia. Kombinácie by však mali mať logiku. Jedna postava nemôže byť ZA niečo a zároveň aj PROTI niečomu.

Nemali by ste napríklad do jednej postavy vložiť Ochrancu so Skeptikom – každá postava môže v sebe niesť v jednom momente len jeden archetyp v dynamickom páre.

Zvyčajne len pri obsahovo dlhých príbehoch, ako sú napríklad viacdielne série, je možné, aby postava zmenila archetyp v rámci dynamického páru – teda sa z Pomocníka stáva Skeptik. Môže sa to vytvoriť vnútorný konflikt postavy. Tieto zmeny však treba zapracovať v príbehu dlhodobo a často sú výsledkom silných konfliktov v rámci postavy.

Dobrým príkladom sú Hry o tróny. V čase, keď bežal seriál, koloval po internete obrázok s hlavnými postavami a ľudia mali určiť, ktoré postavy vidia ako pozítvne a negatívne. A to bol ťažký oriešok 🙂

Práve pri takýchto obrovských príbehoch, ktoré sa ťahajú cez niekoľko sérií, v ktorých je mnoho mnoho drámy a neľahkých rozhodnutí, nie je vždy jednoduché určiť, kde postava stojí. Je totiž komplexná. (Napriek tomu ciele postáv v Hrách o tróny vždy zostali rovnaké.)

Pri kombinácii viacerých archetypov do jednej postavy hovoríme o komplexných postavách AKA sen každého spisovateľa.

Pri niektorých príbehoch ostré archytypy krásne fungovali – napríklad pri Star Wars:

• Protagonista – Luke
• Antagonista – Impérium, Darth Vader
• Pomocník – R2D2 + C3PO
• Skeptik – Han Solo
• Rozum – Leia
• Emócia – Chewbacca
• Ochranca – Obi-Wan, Yoda
• Záškodník – Darth Vader

Dostávame sa teda k otázke – koľko postáv má byť v príbehu?

Ja si rada predstavujem príbeh ako ihrisko, na ktorom sa hrá nejaký šport. Aby ste si zahrali futbal, volejbal alebo hádzanú, potrebujete určitý počet hráčov. Ak ich je veľa, asi nebudú mať čo robiť. Ak ich je málo, hra nebude fungovať.

Pri tvorbe postáv premýšľajte nad svojím príbehom. Ako som už spomenula, pri kratších dielach, ako je poviedka, budete potrebovať menej postáv ako pri dlhých románoch. Myslite na dynamiku príbehu a na to, aby postavy posúvali dej vopred.

Ak máte pocit, že máte v príbehu postavu, ktorá nemá cieľ, nemá úlohu, vymažte ju. Alebo jej dajte niečo robiť 🙂

Myslite na to, že tento článok vám má v prvom rade pomôcť premýšľať o vašich postavách do hĺbky a má vám pomôcť vytvoriť v príbehu dynamiku, vďaka ktorej bude chcieť čitateľ obracať listy ďalej. Snažte sa zapracovať archetypy do svojich postáv, vďaka tomu sa s nimi čitatelia budú vedieť podvedome stotožniť.

Páčil sa vám článok? Dajte nám vedieť v komentároch 🙂