Ivica Ďuricová Píšete knihu a nejdú vám konverzácie medzi postavami? Prinášame vám 22 tipov, ako vylepšiť dialógy medzi knižnými hrdinami.
Ako vylepšiť dialógy?
Dialógy sú korenie príbehu, s ktorým treba narábať veľmi opatrne. Zle napísané dialógy môžu znieť umelo, nudne, alebo budú len prázdnou kulisou príbehu.
Aby ste ich napísali správne, mali by ste ovládať niekoľko základných pravidiel. Konverzácie medzi postavami sa netreba báť, ani sa jej vyhýbať, pretože dokáže odhaliť zaujímavé informácie, pohnúť dej ďalej, alebo ukázať vzťah medzi postavami.
Ja sama som sa dialógom v príbehoch skôr vyhýbala, pretože neboli mojou silnou stránkou. Dobrý dialóg však dokáže osviežiť príbeh a udržať čitateľovu pozornosť, takže som začala hľadať spôsoby, ako sa v písaní dialógov zlepšiť. Tu sú poznatky a pravidlá, ku ktorým som sa dopracovala popri štúdiu:
1. Určite si cieľ dialógu
Dialóg by v texte nemal byť len preto, aby tam bol. V prvom rade by mal splniť nejaký konkrétny cieľ a účel. Vyberať môžete napríklad z týchto:
- ukázať vývoj postáv
- posunúť dej dopredu
- ukázať backstory postavy (pozadie jej osobného príbehu)
- prezradiť dôležité informácie pre blížiaci sa dejový zvrat
- ukázať napätie medzi postavami
- ukázať aktuálnu náladu
- ukázať atmosféru scény
- ukázať motiváciu a ciele postavy
- vysvetliť vzťahy medzi postavami
- a kopec ďalších…
2. Zachovajte dialógy krátke
Nikto nechce čítať 5-stranové výmeny názorov, v rámci ktorých sme sa dozvedeli iba to, že postavy sedia v bare a majú medzi sebou nezmyselnú hádku.
Zapamätajte si jednoduché pravidlo – dialóg je iba trojuholník pizze, nie celá pizza 🙂 Malý kúsok stačí.
Plus – musíte si uvedomiť, že ak bude váš dialóg príliš dlhý, čitateľ sa pri ňom bude cítiť ako pri tenisovom zápase – bude sledovať výmenu názorov ako tenisovú loptičku lietajúcu z jednej strany na druhú. Je možné, že sa rýchlo stratí a zároveň sa pri čítaní takého dlhého dialógu unaví a môžete stratiť jeho pozornosť. A to nechcete.
3. Dialógy neslúžia na vysvetľovanie
Nezahlcujte čitateľa veľkým množstvom informácií naraz v jednom dialógu. Dialóg nemá slúžiť na to, aby ste cez ústa postavy čitateľovi vysvetľovali, čo sa v príbehu deje a prečo sa to tak deje.
Nepoužívajte frázy ako „Určite vieš, že…“ a za nimi nasledujúce vysvetlenia, prečo postava urobila to a to. Nesnažte sa vysvetliť jej konanie cez jej vlastné slová, radšej použite vhodný setting scény, princíp show, not tell (ukazuj, nehovor), alebo podajte tieto informácie iným spôsobom. Ak musíte čitateľovi vysvetľovať konanie postavy cez dialóg, niečo je zle.
4. Využite dialógy pre dotvorenie charakteru postavy
Dobre napísané dialógy v celom príbehu vám môžu poslúžiť ako priestor, ktorý využijete na dotvorenie charakteru postavy. Ako to myslím?
Vaša postava bude mať nejaký opis zovňajšku, v rámci deja sa vykryštalizujú jej povahové rysy, no v rámci dialógu môžete toto všetko ešte podporiť tým, že jej dáte unikátny hlas a spôsob reči.
Ak máte v príbehu postavu, ktorá je skôr škrobená a vážna, ide o vzdelaného muža a má trochu povýšenecké maniere, ako pritakanie ženskej postave zrejme použije slovné spojenie „samozrejme, madam“.
Ak je v príbehu naopak mladík, ktorý má ľahkovážnu povahu, je to v triede obľúbený tínedžer a dievčatá naňho letia, ženskej postave odpovie skôr pritakaním „jasné, bejby“.
Výber výrazových prostriedkov by sa mal prirodzene hodiť k povahe postavy, k jej postaveniu, výzoru, veku, etnicite, atď.
5. Reč postáv v dialógu musí byť konzistentná naprieč celou knihou
Tempo reči, používanie slangu, nadávok, úsečnosti / uvravenosti, atď. – to všetko musí byť pri každej postave v celej knihe konzistentné.
Ak je raz postava introvertná a jej odpovede v dialógoch sú skôr úsečné, asi ťažko sa o tri strany ďalej plamenne rozohní vo veľkej hádke, kde budú z jej strany padať nadávky a o ďalšie tri strany bude opäť úsečná.
Áno, postavy by sa mali v priebehu deja vyvíjať, ale v určitých arcoch a ich správanie a vyjadrovanie v dialógoch by nemalo ledabolo kolísať.
Konzistencia je kľúč. Myslite na to, že čitateľ by mal vedieť z výberu rečových prostriedkov a z tempa reči v dialógu rozoznať postavu aj bez uvádzacích viet a bez toho, že mu poviete, kto vlastne hovorí.
6. Využite dialógy na budovanie napätia
Aj v klasickej medziľudskej interakcii je bežné, že ľudia nechávajú často mnohé veci nevyslovené. Určite si sami spomeniete na rozhovor, v ktorom ste si museli hrýzť do jazyka, alebo z vás ten druhý ťahal niečo ako z chlpatej deky. Vo vašej hlave pritom prebiehal bohatý vnútorný monológ. Čo všetko by ste len tomu druhému povedali, ale nemôžete alebo nechcete!
Presne tento princíp môžete využiť aj vo vašich knihách pri dialógoch. Ak necháte čitateľa nazrieť do hlavy postavy a prostredníctvom settingu scény, vykreslenia nálady alebo vnútorného monológu poviete viac, než zaznie v dialógu, môžete nastoliť mnohé otázky, háčiky (hooks), alebo vytvoriť u čitateľa frustráciu a potrebu čítať ďalej, pretože bude chcieť, aby sa zatajené informácie dostali na povrch, alebo aby si to postavy medzi sebou vysvetlili.
Pri tejto technike si však dajte pozor na POV (uhol pohľadu), z ktorého rozprávate. Ak je totiž rozprávačom jedna z postáv, ktorá je účastníkom dialógu, nemôže logicky vidieť do hlavy tej druhej.
7. Rozlišujte povahu dialógov pri rôznych vzťahoch postáv
Jedna a tá istá postava sa bude zrejme inak správať pri rozhovore so svojou mamou a inak pri rozhovore s kamarátom. V tomto prípade neporušujete konzistenciu, iba si ctíte typ vzťahov, ktorý je, logicky odlišný.
Postava by mala mať stále rovnaké tempo reči a mala by byť rozpoznateľná, no pri rôznych postavách sa môžu jemne zmeniť jej výrazové prostriedky. Pri niektorých napr. bude používať nadávky a pri iných nie. Vďaka tomu viete cez dialógy krásne ilustrovať to, aký typ vzťahu majú postavy medzi sebou, či medzi nimi panuje úcta alebo nevraživosť, atď.
8. Ukazujte, nehovorte
Táto autorská mantra platí aj v dialógoch. Ľudia aj v skutočnom živote len ťažko vyjadrujú, čo cítia. A ak áno, málokedy to pomenujú hneď a priamo. Ukážme si to na príklade:
„Prepáč, som plachá. Hanbím sa a neviem, ako ti to mám povedať,“ povedala Laura.
verzus…
„Vieš…“ Laura si vzdychla a sklopila zrak. Prstami si žmolila okraj šiat, a keď sa na mňa znovu pozrela spod dlhých mihalníc, zachytil som jej pohľad sotva na sekundu.
„Neviem, ako ti to povedať,“ vysypala zo seba po niekoľkých sekundách ticha.
Vidíte ten rozdiel? V jednom prípade hovoríte, v druhom ukazujete. Nepodceňujte svojho čitateľa a nechajte ho samého vycítiť atmosféru scény. Opíšte mu ju a uistite sa, že z nej jasne vyplýva, aké sú nálada a charakter postavy.
Mimochodom – REČ TELA je veľkým pomocníkom pri dialógoch a mala by byť ich pevnou súčasťou.
9. Vyškrtajte z dialógov uvádzacie vety
Snažte sa vyhnúť uvádzacím vetám vždy, keď to ide. Ak totiž budete neustále používať povedal / povedala za každým jedným riadkom priamej reči, zbytočne čitateľa vytrhávate z deja a upozorňujete ho na to, že iba číta príbeh. Naopak, ak ho necháte uprostred dobre plynúceho dialógu, ponorí sa doň a zabudne, že číta knihu, dej sa mu dostane pod kožu a celkom ho pohltí. A presne to chceme ako autori / autorky dosiahnuť.
Ako na to v praxi? Ak ide o rozhovor dvoch postáv, uvádzacích viet sa zbavíte pomerne ľahko. Každá priama reč postavy je totiž na samostatnom riadku a pokiaľ nejde o nekonečnú výmenu názorov, čitateľ sa v nej ľahko zorientuje aj bez vôdzky v podobe uvádzacej vety.
Ak si to dialóg vyžaduje a potrebujete špecifikovať, kto hovorí, použite radšej doplnkové vety, ktoré došpecifikujú setting alebo scénu.
Radšej však raz vidieť, ako stokrát čítať. Ukážme si to teda na príklade:
„Nechcem sa teraz s tebou o tom baviť,“ povedala nahnevane.
„Ale ja sa o tom chcem baviť s tebou, Laura,“ nástojil Patrik.
„Nemôžeme to nechať na neskôr? Sme v autobuse uprostred dopravnej špičky,“ šepkala so zlostným výrazom.
„Nie. Raz si začala, tak to dokonči,“ vyzýval ju Patrik.
„Nemáš mi čo rozkazovať,“ osopila sa naňho Laura.
„Nerozkazujem ti, chcem odpovede,“ oponoval jej Patrik.
verzus…
„Nechcem sa teraz s tebou o tom baviť.“
„Ale ja chcem, Laura,“ nástojil Patrik.
Laura prevrátila očami a obzrela sa okolo seba. Stáli spolu v preplnenom autobuse uprostred dopravnej špičky. Nahla sa k Patrikovi a zlostne zašepkala: „Nemôžeme to nechať na neskôr?“
„Nie, raz si začala, tak to dokonči.“
„Nemáš mi čo rozkazovať.“ Jej hlas naberal na intenzite.
„Nerozkazujem ti, chcem odpovede.“
Škrtanie uvádzacích viet si pokojne nechajte na fázu editácie a pri prvom drafte píšte, „ako vám huba narástla“ 🙂 Neskorší edit je zároveň skvelým spôsobom, ako sa zlepšiť v písaní dialógov a eliminácii uvádzacích viet.
10. Pri uvádzacích vetách využívajte synonymá
Ak už musíte používať uvádzacie vety a opakujú sa vám v dialógu viackrát po sebe (napr. ak hovorí viacero postáv a vy ich musíte odlíšiť), snažte sa aspoň neopakovať jednu a tú istú konkrétnu uvádzaciu vetu. Pre uľahčenie – tu je niekoľko synoným bežne používaných uvádzacích viet, ktoré by vám mohli pomôcť:
- povedal – vyslovil, vyriekol, vysypal zo seba, zašepkal, zakričal, zdôraznil, vyhlásil, štekol, utrúsil, vysvetlil, atď.
- opýtal sa – položil otázku, spýtal sa, vypytoval sa, kládol otázky, zaujímal sa, spovedal, informoval sa, vyzvedal, atď.
- odpovedal – odvetil, vyjadril sa, odsekol, odvrkol, súhlasil, atď.
Pomôcť vám môže aj Synonymický slovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, v ktorom sa dá vyhľadávať online. Nemáte za čo 😉
11. Vynechajte pozdravy a rozlúčky
Hoci v skutočnom živote slušnosť káže pozdraviť, v dialógoch toto pravidlo nemusíte dodržiavať. Skôr naopak, pozdravy a rozlúčky znejú v knihe zvyčajne neprirodzene. Používajte ich iba vtedy, keď vyslovene slúžia na dotvorenie alebo uvedenie scény a majú funkčný význam.
Miesto toho, aby ste dialóg vždy začínali pozdravom, skúste nástup postavy na scénu, prípadne začiatok interakcie opísať inak. Príklad?
„Ahoj,“ pozdravila Nina, keď vstúpila do miestnosti. „Musím ti niečo súrne povedať.“
verzus…
Nina náhlivo vošla do miestnosti a kývla mi hlavou. S pozdravom sa neobťažovala, miesto toho pribehla celkom blízko a so strachom v očiach mi pošepla: „Musím ti niečo povedať.“
12. Vyhnite sa v dialógoch small talku
Reči o počasí, zbytočné otázky typu „Ako sa máš?“ či iná textová vata nemajú v dialógoch čo hľadať. Jedinú výnimku tvorí situácia, keď takýmto nudným dialógom chcete vyslovene ilustrovať trápnosť situácie.
Ak teda v rozhovore dvoch ľudí nemáte čo povedať a dialóg vám neplní žiaden z cieľov v bode 1, vymažte ho. Dialóg bez cieľa je pre príbeh zbytočný a iba zaberá miesto, čitateľa bude nudiť a bude pôsobiť hlúpo.
Small talky nemá väčšina z nás rada ani v skutočnom živote, prečo by sme ich teda dávali do kníh?
13. Nebojte sa dialógy trochu okoreniť
V skutočnom živote málokedy rozhovory prebiehajú v perfektnom settingu, kde má každý presne určený priestor, čo kedy povie a príležitosť dokonale vyjadriť vlastné myšlienky. Práve naopak.
Všimnite si, ako sa ľudia rozprávajú. Často sa navzájom prerušujú, občas stratia niť, nedokončujú vety, opakujú sa, používajú citoslovcia alebo nadávky, ich rozhovor je podfarbený emóciou a niekedy sa vyvinie inak, ako plánovali.
Nebojte sa toto všetko preniesť do vašich dialógov. Ak totiž vytvoríte dokonalé dialógy, kde každý povedal presne to, čo chcel, kedy chcel a ako chcel, budú zrejme pôsobiť umelo a nerealisticky.
Pozor však aj na druhý extrém. Dialóg by nemal znieť ako pomätené bľabotanie v krčme o tretej ráno. Nájsť rovnováhu je cieľ 🙂
14. Pri viacerých postavách udržiavajte v dialógoch dynamiku
Ak sa rozpráva viacero postáv, je z pohľadu autora / autorky náročné udržať rovnováhu medzi tým, kto sa kedy dostane k slovu. Nesnažte sa úplne umelo dať slovo každej postave. Vezmite do úvahy ich povahu, tón reči, unikátny hlas a aktuálnu náladu v príbehu.
Ak jedna postava povie iba jedno slovo, alebo aj žiadne, je to v poriadku. Ak je naopak niektorá postava prirodzený líder, zrejme bude celú konverzáciu viesť. Počúvajte svoje postavy a prispôsobte tomu aj tie dialógy, kde sa rozpráva viacero postáv.
15. Doplňte dialógy o akciu
Zahrnutie akčných vsuviek je skvelý spôsob, ako sa vyhnúť uvádzacím vetám a zároveň vniesť do dialógu napätie, opísať scénu či priblížiť čitateľovi náladu postáv. Môžete ich používať pred aj za priamou rečou. Tu sú malé ukážky:
„Poďme sa niekam najesť, som hladná ako vlk,“ povedala Laura.
„Teraz nie, nemáme na to čas,“ oponoval Patrik.
verzus…
Laure počuteľne zaškvŕkalo v žalúdku. Inštinktívne si objala brucho. „Nemôžeme sa ísť niekam najesť?“
„Nemáme čas.“ Patrik pokrútil hlavou a ťahal Lauru k východu.
Dajte si však pozor aj na to, aby ste to s dopĺňaním akcie do dialógov nepreháňali. Platí pri nich podobné pravidlo ako pri uvádzacích vetách – ak je ich príliš veľa, odvádzajú čitateľovu pozornosť a zbytočne mu pomáhajú uvedomiť si, že číta príbeh, nenechajú ho ponoriť sa do deja.
16. Vyhnite sa chybe, ktorú v dialógoch robíme takmer všetci
Chceme používať synonymá uvádzacích viet, ale sami sa chytíme do pasce. Príklad?
„Ten film nemôže byť horší,“ zívla si Laura.
Na prvý pohľad nie je na tejto priamej reči a uvádzacej vete nič zlé, však? Ak ju ale dostane do rúk dobrý editor, prevráti očami a opraví vám ju. Ak totiž Laura nie je superhrdinka alebo cirkusantka, ktorá dokáže nejakým zázračným spôsobom rozprávať aj zívať naraz, v dialógu máte chybu. Čo s tým? Máte dve možnosti, ako túto vetu v dialógu napísať správne:
A) „Ten film nemôže byť horší,“ povedala Laura a nahlas si zívla.
B) Laura si zívla. „Ten film nemôže byť horší.“
17. Zredukujte v dialógoch citoslovcia
Hoci sa môže zdať, že citoslovcia dodajú dialógom šťavu, nie vždy je to tak. Hlavne, ak ich používate priveľa a nasilu. Stanú sa potom výplňovou vatou, ktorú vám editori z textu vyškrtajú.
Miesto nič nehovoriaceho „Ehm,“ skúste napr. povedať, že postava nasucho prehltla, alebo pred vyslovením svojho názoru na moment zaváhala.
Takisto aj pri opisovaní vtipného momentu alebo smiechu stačí ukázať, že sa postava zasmiala, nemusíte do priamej reči dávať citoslovce „Haha“. Samozrejme pokiaľ tým nemáte v úmysle napr. vyzdvihnúť ironickú odpoveď niektorej z postáv.
18. Neopakujte v dialógu mená
Vaši čitatelia vedia, ako sa volajú vaše postavy. Nemusíte im to opakovať v každom dialógu. Teda pokiaľ nepíšete sedemdielne fantasy s menoslovom postáv, ktorý by bol na samostatnú knihu 😀
Žarty bokom, skúste sa vyhnúť opakovanému oslovovaniu sa postáv menami. Tu a tam je to fajn osvieženie dialógu, no nie v prípade, ak to vyzerá napr. takto:
„Laura, ja som ti hovoril, že to nie je dobrý nápad,“ prízvukoval Patrik.
„Ale, Patrik…“ hádala sa s ním Laura.
„Nie, Laura, naozaj nie.“
„Patrik, prosím ťa, musíme tam ísť,“ nástojila Laura.
„Nie Laura, toto je moje posledné slovo,“ odvetil Patrik.
Znie to neprirodzene, však? Skúste oslovenia vo svojich dialógoch preriediť, najmä vo fáze editingu.
19. Pozor na časté používanie prezývok v dialógoch
Ak sa postavy v príbehu medzi sebou nejako neštandardne oslovujú, dajte pozor na to, aby tieto prezývky v dialógoch nepôsobili rušivo. Hlavne, ak sú naozaj zvláštne a mohli by skĺznuť do klišé.
V praxi môže ísť o výrazy ako týpek, dievčatko, maličká, atď. Alebo ono ikonické „baby girl“ z 365 dní 🙂 Teraz nehejtujem, iba mi práve toto oslovenie veľmi utkvelo v pamäti, pretože minimálne v dialógoch z filmu pôsobilo veľmi neprirodzene.
20. Využívajte dialóg na rozbitie dlhého textu
Príliš veľa strán textu hovoreného iba z pohľadu rozprávača bez akéhokoľvek dialógu môže byť pre čitateľa rýchlo nudných. Nebojte sa preto rozbiť text hoci aj len krátkym dialógom alebo jednoduchou jednoriadkovou priamou rečou, v rámci ktorej postava nejako zareaguje na dianie okolo seba.
Stačí si pomenúť na ono ikonické Zaklínačove „F*ck,“ však? 😀
21. Pre zlepšenie sa v dialógoch „špehujte“ cudzie konverzácie
Teraz vás idem trošku navádzať na zlé chodníčky. Ak sa chcete zlepšiť v písaní dialógov, máte hneď niekoľko možností.
- veľa, veľa, veľa čítať
- všímať si dobre spracované dialógy v iných knihách
- načítať si ďalšie zdroje o písaní dialógov a vzdelávať sa v písaní
- začať počúvať cudzie rozhovory 😀
My autori máme neustále oči a uši na stopkách, pretože všetko okolo nás môže byť námet na príbeh. To isté však platí aj pre dialógy. Ja osobne často robím to, že keď napríklad sedím sama v kaviarni, započúvam sa do rozhovoru ľudí sediacich okolo. Sú to pre mňa cudzinci, ktorých nikdy v živote viac neuvidím a mojím cieľom nie je narúšať ich súkromie, vnímam ich čisto ako „študijný materiál“. Všímam si, aká je dynamika rozhovoru medzi jednotlivými aktérmi, kto má najčastejšie slovo, ako sa dokáže pokojný rozhovor zmeniť na hádku, čo sú spúšťacie body tohto mechanizmu, či čo sú dôvody na smiech, alebo vyvolanie iných emócií.
Obyčajné pozorovanie vám pomôže dostať tieto jemné nuansy dialógov do krvi a neskôr aj na papier. Nehovorím teraz, že máte chodiť neznámym ľuďom za zadkom a stalkovať ich, bože chráň. No ak tu a tam započujete útržky rozhovorov, ktoré vás zaujmú, skúste si ich zapamätať a spraviť si z nich poznámky. To isté si môžete všímať aj v rámci vlastných rozhovorov a takisto v rámci online konverzácií.
Dialóg cez správy má zasa o kus inú dynamiku ako rozhovor naživo a vedieť napísať messengerový dialóg, v ktorom chýbajú skutočné emócie, je ešte väčšie umenie.
22. Čítajte si dialógy nahlas
Posledná a zároveň najdôležitejšia rada, ktorú by som ja osobne vyvážila zlatom a výrazne mi pomohla zlepšiť vlastné dialógy, je ich čítanie nahlas.
Áno, budete sa cítiť trápne. Nie, nevadí to, prekonáte to. Aj tak ste za tým počítačom sami a nikto sa nedíva (a ani nepočúva) 🙂 Pri editácii si všetky svoje dialógy prečítajte nahlas a uvidíte, ako veľmi vám to pomôže odhaliť, či sú dostatočne prirodzené. Ak vám niečo nepôjde do úst, pretože takto by ste to v skutočnosti nahlas nikdy nepovedali, máte jasný signál, že by ste danú vetu v dialógu mali prepísať.
To isté platí pre príliš dlhé monológy, pri ktorých budete strácať dych alebo nudiť aj samých seba. Vďaka tomuto prístupu odhalíte aj čudne znejúce prezývky, oslovenia, či pozdravy. Vyhnete sa klišé frázam a vyškrtáte citoslovcia.
Smelo do toho, nebojte sa niekoľko hodín trápnosti, môžu vám výrazne pomôcť zlepšiť vaše dialógy a aj celú vašu knihu.
Práci zdar, kolegovia! 🙂
Ceníte si naše know-how?
Na portál Opisani.sk pravidelne pridávame podrobné a praktické články, v ktorých odhaľujeme naše dlhoročné know-how. To sme často získavali aj za cenu drahých chýb. Vy sa vďaka nám učíte zadarmo a týmto chybám sa môžete vyhnúť. Naše rady vám tiež môžu ušetriť stovky eur za konzultantské služby. Ak teda cítite, že vám náš obsah pomohol a chcete nás podporiť, aby sme mohli pre vás tvoriť aj naďalej, budeme vám vďačné, ak sami ohodnotíte našu prácu.
Vytvorili sme darovací účet, kam môžete poslať ľubovoľnú sumu ako poďakovanie za naše články, videá, livestreamy a obsah na sociálnych sieťach. Je už na vás, či nám virtuálne pošlete drobné na kávu, alebo si vyrátate vyššie sprepitné z tých stoviek eur, ktoré ste možno vďaka tomuto článku ušetrili. Za každý jeden cent vám zo srdca ďakujeme 🙂
PODPORIŤ NÁS MÔŽETE TU:
www.buymeacoffee.com/opisani.sk
